V Múzeu mesta Kastela bola otvorená výstava pri prílezitosti pripomínania si 100. výrocia organizovanej turistiky. Výstava sa organizuje pod zástitou Turistického zdruzenia mesta Kastela, Mesta Kastela, Zupy Splitsko – dalmatínskej a Turistického zdruzenia Splitsko-dalmatínskej zupy, pricom oslavy tohto významného jubilea sprevádzalo aj vydávanie publikácie «Kastelanská turistika v chronologickom slede 100. výrocie penziónu Soulavy», autorky Sanje Acalije. Pociatky cestovného ruchu v Kasteloch sa spájajú s otváraním prvého turistického penziónu s upravenou plázou v Kasteli Luksi. Otvoril ho v roku 1909 ce ský lekár Henrik Soulavý, ktorý predtým kúpil kastie rodu Tartaglia Ambrosini. Takto sa oficiálne zacína rozvoj turistiky na kastelanskej riviére. Takmer o dve storocia neskôr otvára Petar Kamber v Kasteli Starom Hotel Palace, v tom case reprezentatívny turistický objekt. Aby sa alej pozdvihla kvalita turistickej ponuky, zakladá sa v roku 1936 Obecné kúpené zastupitestvo Donja Kastela (Kastel Stafili, Kastel Novi, Kastel Stari a Kastel Luksi). Mesto Kastela leziace severozápadne od Splitu, zjednocuje celkovo sedem voakedy prepojených obcí – Suurac, Gomilica, Kambelovac, Luksi, Stari, Novi a Stafili, pricom je kazdé z týchto miest svojím spôsobom specifické. Hoci jedna z druhou hranicia, rozlisujú sa svojou mentalitou, zameraním i zvlástnosami, a svojimi pamiatkami svedcia o bohatom kultúrnom dedicstve. Na území kastelanskej riviéry bol vybudovaný veký pocet apartmánov pre súkromné ubytovanie. Hostia si môzu vybera aj spomedzi niekokých hotelov a milovníci plavby zakotvi v jachtovom prístave v Kasteli Gomilica. Celé územie krásli bohatá parková architektúra, medzi ktorou sa vyníma Park Vitturi v Kasteli Luksi. Ide o najstarsí park na kastelanskej riviére, zalozený v druhej polovici XVIII. storocia. Park sa rozprestiera na ploche 7450 metrov stvorcových a v roku 1968 bol vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu aj známa Botanická záhrada Základnej skoly Ostrog a Biblická záhrada vytvorená na poces návstevy Svätého otca Jána Pavla II. v Chorvátsku. Záhrada sa nachádza v svätyni Sv. Márie Stomorijskej. Okrem vekého poctu rastlín, ktoré sa v záhrade pestujú a spomínajú v Biblii, dominujú v nej sochy významných chorvátskych sochárov, Vaska Lipovca, Kazimira Hraste a Matka Mijia. Príchod dr. Soulavého do Kastela Luksi, z ktorý nikdy neopustil, zaujal aj vekého ceského reziséra Jiího Menzela, ktorý tento motív zaradil do svojho dokumentárneho filmu, ktorý v Chorvátsku natáca. Film má názov «Moje Chorvátsko» a Jií Menzel ho pripravuje v spolupráci s filmárskym tímom Chorvátskej rádiotelevízie. Témou filmu sú prví turisti v Dalmácii, ktorí boli práve z Ciech.
Source: Croatia.hr
Tags:
Dalmatia,
Kastela